Rozvádzame sa s manželom 40 rokov, máme dve malé deti. Rozhodol sa v afekte, z hodiny na hodinu, prežíval zle obdobie. Je tomu rok, čo sa tak rozhodol. Bolo to pre mňa nesmierne ťažké, milovala som ho, ale časom som si zvykla. Podal žiadosť o rozvod pred pár mesiacmi, na súd ale nedorazil ohľadom deti, pričom sme sa na všetkom dohodli, dá sa povedať vychádzame spolu kvôli deťom. Deti máme skoro v striedavej. V tom som spoznala muža o 14 rokov staršieho, ktorý má minulosť vyriešenú pred 6 mesiacmi. Na začiatku prázdnin som sa s ním rozišla, bolo toho na mňa veľa, deti, práce, riešenie bývania, s právnickou na súd….

.a potrebovala som pokoj. Čakala som od neho väčšiu podporu a tlakom som odišla. Napísala som mu po mesiaci, že mám po súde…..pozval mi, že by sme mohli vyjsť na ten víkendový wellness, čo sme si sľúbili pred, ale to budem mať deti. Mame ísť spolu teda na kávu. Aj napriek tomu vekovému rozdielu je mi s ním dobre, chcem to vrátiť, veľmi mi chýba. Neviem, či mi bude chcieť späť, neviem napríklad už niekoho má. Bojím sa, že až toho budem mať zase dosť, nezvládnem to a zase odídem, ak by tú šancu mi dal. Súd sa tým, že manžel sa nedostavil opäť o pár mesiacov predĺži.

Som citovo nestabilná, náladová, je to ako na hojdačke…..vôbec neviem, či si tým mám prejsť a byť sama urobiť za minulosťou čiaru…..nečakala som, že by som sa do neho zahľadela, ale po mesiaci, čo nie sme spolu zisťujú, že k nemu niečo cítim. Naozaj viním samú seba z toho, že som sa s ním rozišla.. Spätne ma to veľmi mrzí a keby sa dal vrátiť čas, tak ho okamžite vrátim späť. Lenže najhoršie je na tom to, že toto len tak vrátiť nejde, aj keď by som si to veľmi priala. Nemôžem ho dostať z hlavy a také pocity som už dlho k žiadnemu človeku nemala ao to viac by ma mrzelo, keby sa ten vzťah nedal nejakým spôsobom zachrániť, pretože k nemu cítim lásku.